Noc v škole – Aké to bolo koncom osemdesiatych?
Ako sme prežili jeden deň v totalite a revolúcii
V stredu popoludní sa na našej škole odohrala výnimočná akcia, ktorá dopadla nad všetky očakávania.
Už od rána vládla v škole dobová atmosféra. Žiaci i zamestnanci pozdravovali „Česť práci!“, učiteľky boli prísne,
upratovačky nekompromisné a oblečenie niektorých pripomínalo 80. roky minulého storočia.
O 16:00 sa žiaci zhromaždili na chodbe, kde ich privítala pani riaditeľka. Nasledovalo slávnostné zloženie pionierskeho a iskričkovského sľubu. Potom si žiaci vystáli „doložky“ – so všetkým, čo k tomu patrilo: prerušenie
otváracích hodín, protekcia aj známosti. Žiaci sa rozdelili do dvoch vekových skupín. Prvý stupeň sa venoval
prednáške, rozprávke premietanej klasickou premietačkou, starší žiaci sa učili viazať pioniersku šatku a vypočuli si prednášku o osemdesiatych rokoch doplnenú o autentické video ukážky. Následne sa zmiešané tímy (spojené ročníky) pustili do plnenia aktivít – v triedach aj v exteriéri. Deti skladali papierové lodičky, skákali cez gumu,
riešili šifry, hrali loptovú škôlku, vyrábali praky a zhadzovali nimi plechovky, skúšali písanie na písacom stroji, hrali guľky, skákali vo vreci, hrali céčka či prenášali „bežiacu správu“. Za splnené úlohy získavali pečiatky do svojich doložiek. Starší žiaci s obdivuhodnou trpezlivosťou pomáhali mladším – zaviazať šnúrky, vysvetliť pravidlá, či dohliadnuť na bezpečnosť. Bolo nádherné pozorovať ich spoluprácu. V telocvični potom nasledovalo vystúpenie spartakiády – najprv ako ukážka, neskôr sa do cvičenia s nadšením zapojili všetci.
Po pohybovej aktivite sme sa presunuli do školy, kde nás čakala spoločná večera – za bohaté občerstvenie plné koláčov, ovocia a domácich dobrôt patrí veľká vďaka rodičom.
Záver večere však prekvapil. Na výročnej schôdzi vystúpila pani riaditeľka s hodnotiacou správou – žiaci vraj nesplnili disciplíny, poškodili štátny majetok, nesprávali sa slušne. Uznesenie zaviedlo prísne opatrenia: zákaz
hier, ticho, zákaz neskorej večierky... To sa však žiakom nepáčilo. Spontánne zorganizovali protest a presunuli sa do telocvične. Tam si s pomocou svietidiel, vyrobených transparentov a kľúčov v rukách vyskúšali Nežnú revolúciu. Hudobný sprievod zabezpečili žiaci elokovaného pracoviska ZUŠ Modrý Kameň a gitarista Tomáško. Vrcholom bola spoločná pieseň Sľúbili sme si lásku, ktorej text si žiaci tajne šírili ešte pred akciou. Jeden zo žiakov predniesol požiadavky „revolucionárov“ – a pani riaditeľka ich, vzhľadom na odhodlanie a presvedčivosť, prijala.
Nočný program pokračoval v uliciach obce. Veľké ďakujem patrí pani starostke, ktorá zabezpečila vypnutie verejného osvetlenia a aj jedno z posledných stanovíšť. Hasičom, ktorí sa postarali o bezpečný prechod detí
cez tmavé a rizikové úseky. Rodičia sa pridali k zamestnancom na stanoviskách. Nočné stanoviská mali revolučný nádych – vozenie vo fúriku, hľadanie a triedenie symbolov revolúcie a totality, tichá pošta, stolička,
hádzanie do štvorca, písanie slova „revolúcia“ dotykmi po chrbte, škôlka...
U pani starostky každý žiak zotrel lós a mohol vyhrať malú sladkosť.
Poslednou výzvou bolo uhádnuť, čo znamenala skratka MNV.
Po návrate do školy si žiaci pripravili svoje miesta na spanie, sledovali rozprávky a postupne zaspávali. Ráno ich čakali raňajky a vyzdvihnutie rodičmi.
Akcia bola obrovským zážitkom – plná smiechu, spomienok, dobových detailov a silnej spolupráce.
Vďaka patrí všetkým – žiakom za nadšenie, disciplínu a herecké výkony, rodičom za podporu a zamestnancom školy, ktorí sa tejto výzve venovali niekoľko mesiacov a postarali sa o jej úspešnú a nezabudnuteľnú realizáciu.