„Ruky hore! Otočiť sa, ľahnúť, ruky pred seba!“, prikázal policajt a kľakol si cez Kubka, ktorému z tváre zmizol úsmev. Na rukách sa mu práve zacvakli ozajstné kovové putá. Kubkovi kamaráti sa pozerali na túto zvláštnu situáciu so zatajeným dychom, iným deťom na tvári zas pohrával jemný úsmev. Výkriky radosti zazneli, keď policajná akcia sa skončila. Deti sa rýchlo obliekli a vybehli na dvor, ochytali sa plota a nedočkavo vyzerali policajné auto. Za krátku chvíľu sa deti tlačili okolo auta, fotili sa s policajtmi. Na rozlúčku ešte pred škôlkou zahúkal policajný maják. Ten deň deti medzi sebou rozprávali len o revolveroch, samopaloch , nepriestrelnej policajnej veste, sebaobrane, maskovaní. Niektoré deti sa chválili, že ich obrázok si ujo policajt odniesol so sebou na pamiatku. Pani učiteľky sa potešili prísľubu pána policajta, že deti, ktoré budú vystrkovať rožky, si oddýchnu v ozajstnej policajnej cele s mrežami v Krupine. Verte milí detskí čitatelia, toho sa naozaj stalo v jedno predpoludnie 17.2.2010. Tento článok nech je poďakovaním všetkým policajtom, ktorí sa zúčastnili na tejto akcii. Napísali pani učiteľky z MŠ